Jdi na obsah Jdi na menu
 


 Nebezpečné psie ochorenia  


Psinka

Pôvod: Psinka je vírusové infekčné onemocnenie mäsožravcov, ktoré je možné rozdeliť do troch základných foriem, a to pľúcna čiže katarálna forma, forma gastrointestinálna, kedy je napadnutý tráviaci systém psa, a forma nervová. Toto onemocnenie je vysoko nákazlivé a liečenie nebýva vždy účinné. Najčastejšie bývajú psinkou napadnuté šteňatá a mladé psy do jedného roku, nevyhýba sa však ani psom starším. Presná diagnostika psinky nie je jednoduchá, pretože existuje mnoho nemocí, ktoré svojim priebehom psinke zodpovedajú. Tieto sa niekedy zhrňujú pod názvom "psinkový komplex". Odlíšiť psinku od iného infekčného onemocnenia umožní sérologické vyšetrenie. V dnešnej dobe, vďaka vysokému počtu očkovaných psov, sa objavuje len zriedka.

Spôsob nákazy: Psinka sa na zdravého psa prenáša prevažne kontaktom s nemocným jedincom, a to predovšetkým prostredníctvom sekrétov z očí, nosa a slín, poprípade močom a trusom. Ďalej môže ku onemocneniu dôjsť vdýchnutím vírusu, ktorý sa rozptyľuje pri kašli nemocného zvieraťa, teda kvapôčkovou nákazou. Zdrojom infekcie však môžu byť v prírode aj niektoré druhy voľne žijúcich zvierat, ako je líška či kuna. Psinkou sa najľahšie nakazí pes oslabený alebo podvyživený, ktorý trpí nedostatkom vitamínov, tráviacimi poruchami alebo nachladnutím.

Príznaky: Inkubačná doba psinky je 3-7 dní, vzácnejšie potom 14-18 dní. V prvých dňoch sa psinka prejavuje zvýšením teploty a skleslosťou, v niektorých prípadoch sa môže prejaviť aj kožnou vyrážkou, tzv. psinkovým impetigom. U psa možno pozorovať zmeny v chovaní, ako je nevrlosť či vyhľadávanie samoty. V ťažkých prípadoch pri katarálnej forme psinky nastupujú vysoké teploty, výtok z očí a nosa, kašeľ a zápal pľúc. V prvých dňoch je výtok z nosu riedky, neskôr je hlienovitý až hnisavý, niekedy s prímesou krvi. Pri forme gastrointestinálnej sa nemoc prejavuje nechutenstvom, hnačkou s prímesou krvi a zvracaním. Zvratky sú sfarbené žlto, s prímesou žlče. Ďalším prejavom je zhrubnutie a popraskanie kože na nose a tlapkách. Po troch až štyroch týždňoch od nakazenia sa stav psa môže prechodne zlepšiť, potom však dochádza k poruchám nervovej sústavy. V neskoršej fáze ochorenia možno pozorovať nervové príznaky, ako zášklby v tvárovej partii, slinenie, ľahká triaška, kŕče až epileptické záchvaty, obrna a následne dochádza ku poruchám základných životných funkcií a úhynu.

Liečba: Najdôležitejšia je okamžitá izolácia nakazeného psa od ostatných, zdravých psov, pretože hrozí veľké riziko nákazy a okamžitá návšteva veterinárneho lekára. Liečba je symptomatická, liečia sa len príznaky onemocnenia a nie pôvodca, a musí prebiehať pod odborným dohľadom, veterinárny lekár nasadí psovi antibiotiká, lieky proti kašľu, lieky na skľudnenie zvracania a hnačky a v ďalšej fáze potom antiepileptiká. Liečbu je nutné podporovať výdatnou výživou, obohatenou o vitamíny A,B,C a D a venovať nemocnému psovi maximálnu starostlivosť a pozornosť.

Prevencia: Jedinou prevenciou proti tejto chorobe je očkovanie. Ďalej potom je dôležitá správna výživa, na ktorej závisí dobrý zdravotný stav psa, dobrá hygiena a tiež odčervenie psa, ktoré sa doporučuje dvakrát do roka.

Očkovanie: Proti psinke je včasné očkovanie jedinou skutočne úspešnou ochranou. Očkovanie sa robí vo veku 9 týždňov života šteňaťa, zhruba po troch týždňoch je nutné preočkovanie. Poslednú revakcináciu robíme po 12. týždni života psa. Ďalšie očkovanie je vhodné vo veku 12tich mesiacov a potom sa toto očkovanie musí každý rok opakovať.

Leptospiróza

Pôvod: Leptospiróza je infekčné onemocnenie, ktoré sa u nás vyskytuje našťastie len vzácne. Onemocnenie je vyvolané niekoľkými druhmi leptospir, z ktorých niektoré sú prenosné aj na človeka. Jedným z typov leptospirózy je leptospiróza icterohaemoragie, ktorá napáda pečeň, a u človeka spôsobuje Weilovu chorobu. Ďalší typ onemocnenia je leptospiróza canicola, ktorá postihuje obličky, a je známa ako tzv. stuttgartská nákaza.

Spôsob nákazy: Zdrojom leptospiróz sú jednak sami psy, a jednak rôzne hlodavce, ktoré síce väčšinou sami neonemocnejú, ale vylučujú leptospiry močom. Táto nemoc môže byť vo výnimočných prípadoch prenesená pri hryznutí aj slinami nemocného psa.

Príznaky: Leptospira icterohaemoragie - Weilova choroba - inkubačná doba u tohto typu leptospirózy je 10 - 20 dní. Na začiatku onemocnenia sa môže objaviť vysoká teplota, ktorá však môže trvať len 1 - 2 dni. Ďalším príznakom je zvracanie a hnačky, ktoré môžu byť až s prímesou krvi a aj na slizniciach alebo v koži môže dôjsť ku krvným výronom. Postihnutý pes trpí nechutenstvom a smädom, a je celkovo skleslý. Ako prejav zlyhania pečene sa koncom prvého týždňa nemoci objavuje žltačka. Pri ťažkom priebehu nemoci možno pozorovať žlté až oranžové zafarbenie slizníc aj žlté zafarbenie kože. Tiež dochádza ku ťažkému poškodeniu obličiek, ktoré sa prejaví nálezom veľkého množstva bielkovín a žlčových farbív v moči. Priebeh tohto onemocnenia je prudký, a často končí smrťou psa. Vyliečený pes zostáva leptospironosičom a väčšinou až do konca života trpí poškodením obličiek. Leptospira canicola - stuttgartská nákaza - inkubačná doba tohto typu leptospirózy je asi týždeň. Prejavuje sa nechutenstvom, zvracaním, celkovou skleslosťou a rýchlym úbytkom na váhe. Na ďasnách, jazyku a pyskoch sa objavujú žltavé povlaky. Sprievodným onemocnením je poškodenie obličiek, močovina je zadržiavaná v krvi a spôsobuje nepríjemný zápach psa a stratu elasticity kože. Zvýšená hladina močoviny v krvi - urémia - môže spôsobiť kŕče, ktoré pripomínajú psinku a tiež môže zapríčiniť smrť psa. Toto onemocnenie môže prebiehať aj skryte.

Liečba: Pri prvých príznakoch onemocnenia je nutné ihneď kontaktovať veterinárneho lekára, ktorý stanoví diagnózu a zaháji liečbu. Tá spočíva v podávaní antibiotík, liekov na skľudnenie zvracania a črevnej peristaltiky, infúzií a sedatív, ktoré ovplyvňujú vnútorné orgány. Tiež je nutné previesť transfúziu krvi. Pri domácej liečbe dbajte na svedomité podávanie predpísaných liekov, pes tiež potrebuje vhodnú diétu a kľudný režim. Pri manipulácii s nakazeným psom dodržujte hygienické opatrenia.

Prevencia: Prevenciou je včasná vakcinácia a vyhýbanie sa možným zdrojom nákazy, čo sú stojaté vody, kaluže, mokrade a podobne, zabráňte tiež psom v olizovaní pätníkov a chráňte ich pred stykom s hlodavcami.

Očkovanie: Prvé očkovanie proti leptospiróze sa uskutočňuje vo veku 9 týždňov psa, preočkovanie po troch týždňoch, ďalej v jednom roku života psa a následne každý ďalší rok.

Lymská borelióza

Lymská borelióza je infekčné bakteriálne ochorenie (spirochéta Borellia burgdorferi), ktoré postihuje celý organizmus.

 

Prejavuje sa najskôr rozsiahlou červenou vyrážkou. Neskôr sa môžu objaviť únava, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, zväčšené lymfatické uzliny. Neliečená borelióza môže prejsť do chronického štádia s postihnutím srdcového svalu a nervového systému. Boreliózu možno účinne liečiť antibiotikami (doxycyklín, amoxycilín). Borélia sa na Slovensku vyskytuje asi u 10 % kliešťov. Predpokladá sa, že na rozvoj ochorenia musí byť kliešť prisatý na tele aspoň 24 hod. Proti lymskej borelióze neexistuje očkovanie.

 

             PREVENCIA

  1. Terénu, kde sa kliešte vyskytujú,sa treba vyhýbať.
  2. Po návrate z prírody psa ihneď očistiť od kliešťov. Neprichytené kliešte vyčesať, cicajúce odstrániť, najlepšie pinzetou vykývaním do strán a priamym ťahom.
  3. Používať špeciálny protikliešťový golier.
  4. Vysekať kríky a vykosiť trávu pri dome, kde sa pes najviac zdržiava (urobiť areál nehostinným pre kliešte a ich hostiteľov, napr. hlodavcov).
  5. Ošetriť takéto lokality repelentami, insekticídami obsahujúcimi napr. permethrín.
  6. Psy prichádzajúce stále do styku s kliešťami očkovať vakcínou proti psej borelióze. Takáto vakcína : Borrelia burgdorferi-bacterin ( Fort Dodge Laboratories, Lyme Vax R/ sa vyrába v USA a je v dostatočnom množstve k dispozícii aj u nás. Odporúča sa očkovať zdravé psy, staré l2 aj viac týždňov. Režim : 2 dávky po l ml do svalov v 2 - 3 - týždennom intervale. Štence mladšie ako l2 týždňov možno vakcínovať každé 2 - 3 týždne do l2 - týždňového veku. Ďalej sa odporúča psy revakcínovať raz do roka jednou dávkou. Vakcína je vysoko účinná, psy ňou možno očkovať už v čase pre expozíciou ku kliešťom, ako aj psy séropozitívne.

Parvoviróza


Pôvod: Parvoviróza je vysoko nákazlivé, vírusové onemocnenie, ktoré postihuje predovšetkým mladých psov. Toto onemocnenie je pomerne nové, prvýkrát sa hromadne prejavilo v Anglicku v roku 1978, neskôr v USA a Austrálii, a u nás sa prvýkrát objavilo začiatkom 80. rokov. Vtedy u nás došlo k hromadným stratám najviac v chovoch pokusných psov. Dnes sa, vďaka očkovaniu, vyskytuje toto onemocnenie len ojedinele.

Spôsob nákazy: Zdrojom vírusu je trus infikovaných psov. Prirodzeným spôsobom infekcie je prijatie krmiva alebo vody kontaminovanej vírom. Dôležité je, že prenos tohto onemocnenia je možný aj nepriamo, a to kontaminovanými predmetmi.

Príznaky: Parvoviróza má dve formy. Prvá je parvovirová enteritída, zápal čriev, pri ktotej sa vírus dostáva do nosohltana, kde sa namnoží a ďalej napáda tráviaci trakt. Táto forma onemocnenia sa prejavuje zvracaním, zvratky sú penovité, žltobielej farby, silnou hnačkou, spočiatku sú výkaly kašovité a svetlejšie, neskôr vodnaté až s prímesou krvi, vo väčšine prípadov sa objavuje vysoká horúčka nad 39,5°C. Postihnutý pes je apatický a neprijíma potravu. V niektorých prípadoch sa môže objaviť aj kašeľ, opuch viečok alebo zápal spojiviek. Priebeh onemocnenia býva veľmi rýchly a neliečené zviera môže čoskoro uhynúť. Druhou formou tohto onemocnenia je parvovirová myokarditída, pri ktorej dochádza k napadnutiu srdcovej svaloviny, a mladé šteňatá, vo veku 4-8 týždňov môžu uhynúť do niekoľkých hodín od začiatku onemocnenia na akútny zápal srdcového svalu.

Liečba: Veľmi dôležitá je okamžitá izolácia napadnutého psa od ostatných, pretože hrozí riziko nákazy. Liečenie uskutočňuje výlučne veterinárny lekár. Veľmi dôležité je včasné zahájenie liečby, ktorá spočíva vo vnútrožilovom doplňovaní a náhrade telesných tekutín, vnútrožilovo sa podávajú izotonické roztoky minerálnych látok, glukózy a vitamínov. Je nutné taktiež podať antibiotiká za účelom zvládnutia sekundárnej infekcie, ďalej sa používajú prostriedky proti zvracaniu. Liečenie vyžaduje hospitalizáciu psa, aspoň po nevyhnutnú dobu. Domáca liečba spočíva v zavedení prísneho diétneho režimu a v zavodnení organizmu. Po porade s veterinárnym lekárom podávajte psovi čaje alebo vodu sladenú glukopurom, hroznovým cukrom alebo medom, v malých dávkach a častých časových intervaloch, aj v prípade, že pes toto odmieta. Je vhodné taktiež podávať odvary z ryže, mrkvy alebo ovsených vločiek.

Prevencia: Jedinou možnou prevenciou pred týmto onemocnením je vakcinácia. Pri hromadnom výskyte choroby je tiež vhodnou obranou obmedzenie pohybu psov a zabránenie ich vzájomného kontaktu.

Očkovanie: Prvé očkovanie sa odporúča vo veku 6 - 8 týždňov šteňaťa, po troch týždňoch je nutné preočkovanie. Vakcinácia sa ukončuje po 16. týždňoch veku psa, predovšetkým u plemien rotvajler, doberman a čierny labradorský retríver. Revakcinácia sa ďalej vykoná v roku života psa a potom následne každý ďalší rok. Očkovať možno za určitých predpokladov aj kotné fenky, novorodené šteňatá potom získavajú protilátky, ktoré sú účinné v prvých 6 - 8 týždňoch ich života.



Pásomnica psia, Dypilidium caninum


Popis:
Pásomnica psia je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich cudzopasníkov psa. Pásomnica žije v tenkom čreve hostiteľa. Jej telo je ploché a článkované, v dospelosti meria 15 - 40 cm. Hlavička pásomnice je oválna a je opatrená prísavkami a háčikmi, ktorými sa pridržuje na sliznici čreva.

Hostiteľ:
Hostiteľom tohto druhu pásomnice môže byť okrem psa tiež mačka a líška, vo výnimočných prípadoch i človek. Medzihostiteľom je blcha alebo voš.

Vývojové štádia:
Telo pásomnice sa skladá z rôzneho počtu článkov, z nich niektoré sú nezrelé, tie obsahujú samčie a samičie pohlavné orgány, a zrelé, ktoré sú plné vajíčok. Zrelé články majú ružovkastú farbu, sú dlhé asi 10 mm a majú tvar uhorkových semien. Sú tiež schopné sa samostatne pohybovať. Zrelé články s vajíčkami odchádzajú z tela spolu s trusom. Z nich sa potom uvoľňujú balíčky vajíčok, ktoré sa rozptýlia po okolí. Aby mohol vývoj vajíčka pokračovať, musí byť zožraté larvou blchy. V jej tráviacom trakte sa potom z vajíčok liahnu larvy, ktoré prenikajú žalúdočnou stenou do telovej dutiny blšej larvy a vyvíjajú sa v ďalšie štádium lariev. S blchou potom prekonajú celý vývoj až na dospelého jedinca, v ktorom vznikne tzv. hrča obsahujúci hlavičku novej pásomnice. Keď dospelá blcha napadne psa, vyvolá cicaním krvi a pohybom v srsti svrbenie, pes sa škriabe a hryzie a pritom môže ľahko dôjsť ku prehltnutiu blchy. Do jeho tráviacej sústavy sa spolu s blchou dostáva i hrča, z ktorej sa odlúpi hlavička pásomnice a prichytí sa na sliznici čreva. Články pásomnice dorastajú behom 6 - 8 týždňov.

Príznaky:
Pásomnica svojimi háčikmi spôsobuje drobné poranenia črevnej sliznice, ktoré sa môžu druhotne infikovať baktériami. Vylučuje tiež splodiny látkovej výmeny, ktoré sú pre psa toxické, a ktoré vyvolávajú chudokrvnosť. Pásomnica takisto ochudobňuje psa príjmom živín zo strávenej potravy. Napadnutie pásomnicou sa prejavuje chudnutím i pri dostatočnom príjme kvalitnej stravy, matnou, zježenou srsťou, striedavými hnačkami a zápchami, poprípade zvracaním. V okolí ritného otvoru a v truse možno pozorovať články pásomnice, ktoré, dokiaľ nezaschnú, sú schopné sa pohybovať. Ich pohyb spôsobuje psovi svrbenie, od ktorého si pes môže uľavovať tzv. sánkovaním. Po zaschnutí potom vypadajú ako drobné ryžové zrnká, ktorá sú nalepené na srsti v okolí ritného otvoru psa.

Liečba:

Psa je nutné čo najskôr a opakovane odčerviť prípravkom, ktorý doporučí veterinárny lekár. Súčasne je takisto nutné psa zbaviť bĺch. Aby sa zamedzilo ďalšiemu napadnutiu psa blchami, je nutné tiež dokonale odblšiť okolité prostredie, v ktorom pes žije.

Prevencia:
Nákaze psa možno zabrániť dodržovaním zásad hygieny. Pokiaľ je pes napadnutý blchami, je nutné ho ihneď bĺch zbaviť a následne odčerviť. Doporučuje sa prevádzať odčervenie pravidelne dvakrát za rok, najlepšie po laboratórnom vyšetrení trusu. Nevyhnutné je odčervenie psa po každom napadnutí blchami.

 
 
 
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

pre emu

(adminka, 25. 4. 2010 15:23)

ďakujeme :)

woow

(ema, 16. 2. 2010 12:11)

moociQ peknucQa stranocQa :) a tvoj havinQo JimmyQ je moociQ zlatucQy